Snívam, však neviem o čom,
tŕpnem, však neviem čím.
Naozaj neviem?
Či len nechcem vedieť?
Často sedím sama doma,
zvažujem všetky pros und contra,
hlava v oblakoch, no telo v pekle,
nohy pevne na zemi, aj tak je mi biedne.
Rozporov plná, radosti niet,
úzkostný pohľad, falošný smiech.
Priateľov plno a pritom nik,
možno už na veky budem čuť ten krik.
Krik detskej duše v tele dospelom,
krik dospelého tela s dušou dieťaťa.